♥Poviedky♥

                         Upírske denníky- Damon&Tina story

 1.Kapitola

Z Damonovho pohľadu:
Unudene som kopol do pňa, ktorý bol oproti mne. Stále som nechápal, čo tu vlastne robím. Či to bol len zákerný Stefanov žart za to, že som dal Elene napiť z mojej krvy alebo mali spolu s Elenou chuť na ďalšieho Bambiho a ja som mal byť divák pri ich perverzných kŕmeniach. Pretože dôvod, pre ktorý som tu sedel spolu s Bambi párikom, bosorkou, blondýnou a vlkolakom Tylerom,  mi stále nie a nie dôjsť.
"Takže, keď ste sa už všetci nadýchali čerstvého vzduchu a po objímali stromy, môžem konečne odísť a žiť si svojím dlhým upírskym životom?" spýtal som sa monotónne.
"Damon.. Bonnie videla svorku hybridov, ktorá prechádzala lesom.Jej videnia doteraz nikdy neklamali.Ešte chvíľu počkáme,"ozval sa Stefan učiteľským hlasom.
"Nie, ak chce, nech ide,"rezignovane na mňa pozrela blonďavá Caroline,"čarodejnica, traja upíri a vlkolak úplne stačia!"
"Toto je slovo do bitky.." šťastne som sa postavil na odchod zo spadnutého stromu, na ktorom som sedel, avšak v tom sa ozvala najmladšia upírka z "nášho 150 ročného bratstva"-Elena.
"Damon, prosím, ostaň. Bonnie videla celú svorku hybridov a myslím, že každý silný upír je nám teraz potrebný."
Elenu by som počúval kedykoľvek z jediného dôvodu, miloval som ju, síce som pri tom trpel. Preto som len zdvihol ruky do vzduchu, ako keby na mňa niekto mieril zbraňou a ja som sa vzdával, a sadol som si naspäť na spadnutý strom, aj keď nie na dlho. Ozvala sa totiž miesta bosorka:"Cítim ich tu. Sú blízko, asi 50 metrom odtiaľto."

Všetci spozorneli, Stefan začal ihneď zadávať inštrukcie a nakoniec som bol ja priradený k Bonnie.  Vybrali sme sa na severo-západnú stranu lesa. Dlho sme nemuseli kráčať, pretože ihneď sme natrafili na 10-tich hybridov na čele s Klausom.
"Toto nie.." otrávene som prevrátil očami. O pár sekúnd boli pri nás aj ostatní- Elena, Stefan, Tyler a Caroline.
"Ale, ale,"posmešne začal Klaus,"ešte raz a ideme na pivo! Alebo skôr.. Na nejakého dobrého obyvateľa z Mystic Falls?"
"Dúfali sme, že si tých svojich zmutovaných hybridov prestal klonovať obrazu svojmu," uškrnul som sa.
"Každý predsa potrebuje rodinu,"premeral si nás s úškrnom."Tak ak dovolíte, v respektíve nechcete mať s nami problémi, odíďte."
"Aby si sa dostal do Mystic Falls? Snívaj ďalej,"pripojila sa Caroline a Klaus sa divne zamračil.
"Klaus, vzdaj to!"pripojila sa Bonnie.
V tom na nás pozrel so slovami " ako chcete" a prstom naznačil hybridom útok. Hneď sa na mňa jeden vrhol, muž tak po 30-tke. Snažil sa ma uhryznúť, veru, títo hybridi nie sú žiadne slečinky. Dalo mi chvíľku zabrať, kým som ho zvalil na zem, zlomil mu väzy a následne doňho zapichol drevený kôl, ktorý sme mali so sebou.
Všimol som si, že ja som nebol jediný, ktorému sa nedarilo zdolať hybrida. Caroline to pár krát schytala do stromov, nad Stefanovou rukou sa hrozivo nakláňal hybrid, ktorý sa ho pokúšal uhryznúť, Tyler práve prebodával jednu ženu, Elena nemotorne udierala päsťami do slintajúceho hybrida a Bonnie sa ich pokúšala svojími "Abraca-dabra" omráčiť, ale nedarilo sa jej to. Rozbehol som sa teda k Elene, nemohol som sa pozerať na jej bambi box.
Pár sme ich skolili, ale títo hybridi nie a nie skapať. Neostávalo nám nič iné ako útek. Avšak v tom sa niečo, alebo skôr niekto, stalo.

Priskočili k nám dve ženy- upírky, na prvý pohľad. Jedna beloška, druhá aziatka. Mohli mať tak o rok menej odo mňa a Stefana, no, ešte predtým ako sme sa stali upírmi. Všetci na nich spozorneli. Nevedeli sme, či sú to Klausove nové sestry alebo nám prišli na pomoc. Avšak hneď sa vrhli na hybridov. Červenovlasá beloška ihneď skolila jedného a aziatka dvoch naraz. S nemým úžasom sme na ne pozerali, avšak hneď sme sa rozhýbali, keď nás napadli ďalší hybridi. O chvíľu zostával len jeden, ktorého Bonnie začarovala a ten sa hneď zmenil v prach. Klaus ostal stáť na mieste pozerajúc na dve ženy, ktoré nám pomohli. Poznali sa, určite. Aziatka na ňho zavrčala a on len na ne pozrel potom na nás a zakričal:"Toto je len začiatok!" A vtedy už zmizol niekde medzi stromami.

Z Tininho pohľadu:
Bolo oslobodzujúce opäť vidieť Klausa, v respektíve ho nájsť. Tak dlho sme po ňom spolu s Hyomin pátrali... Avšak nie hneď sme sa chceli zapojiť do boja s miestnymi upírmi.
Stáli sme oproti trom mužom a trom ženám. Nemo na nás pozerali, bolo na nich vidieť, že nevedeli či majú čakať, či na nich teraz nezaútočíme. Trápne ticho prerušila až Hyomin.
"Ušiel nám!" zavrčala malá aziatka v krátkych kraťasoch a bielom tričku, ktoré vyzerali až prílíš sexy na upíro-hybridí boj. Poznala som sa s ňou už nejedno desaťročie, odkedy sa vlastne stala v 20 rokoch minulého storočia upírkou.
"Neboj sa, aspoň vieme, kde ho hľadať,"upokojila som ju, no v tom sa ozval nejaký muž.
"Klaus sa v posledne dobe vždy zdržiava len v okolí Mystic Falls. Nestratí sa vám," prerušil nás muž  s hnedými vlasmi." Ďakujeme vám za pomoc."
Nevedela som čo povedať, jediné čo mi napadlo bolo:"Videli sme, že by vás premohli."
"Vôbec nie, poradili by sme si, ako vždy," ozval sa druhý muž, s trošku dlhšími vlasmi. Mal drzý pohľad a pohŕdanie v očiach.
Hyomin sa zasmiala a prehodila vlasmi."Fajn, ako myslíte. Tina, mali by sme ísť."
"Nie, prosím vás. Damona si neberte k sdrcu,"povedalo dievča, mladé, nevyzeralo práve na upíra, ktorý by mal cez 100 rokov."Ešte som vás v Mystic Falls nevidela. Poďte s nami, určite by ste si radi oddýchli.Predsa  ste nám pomohli, nemôžete len tak zmiznúť."
Videla som pochybnosti na ostatných tvárach. Ale v tom sa pridal ten hnedovlasý, vraj chce, aby sme s nimi išli. Aj keď na mňa Hyomin škaredo pozrela, videla som na jej tvári, že je unavená, preto som súhlasila..
Ešte to len bude zaujímavé, pretože pri každom pohľade na takzvaného Damona, som mala divný pocit, že sa to neuberá dobrým smerom, aj keď nás tam očividne nechcel.

2.Kapitola

Z Tininho pohľadu:

Vošli sme do veľkého honosného domu. Dosť dávno sme neboli v niečom tak peknom. Posledné mesiace sme prespávali len v hoteloch, moteloch či rôznych penziónoch. Nemali sme stáli domov. Ale predsa ako aj, keď sme boli stále na cestách?  

Všimla som si, že miestny upíri z nás nespúšťajú zrak. Aj keď sa zdali milí a chceli sa nám odvďačiť, aj tak bolo na nich vidieť, že čakali na najhoršie- kedy na nich zaútočime. Pretože sme boli viditeľne silnejšie. Aj keď sme boli určite mladšie ako oni. Ale boje proti lovcom upírov či Klausovi nás vycvičili.. No, to oni nevedeli.

"Ja som Elena," predstavila sa nám hnedovlasá upírka."Toto je Caroline a jej priateľ Tyler."

Blondýnka sa neúprimne usmiala a Tyler len žmurkol.

"Dobrovoľne si chováte hada na prsiach.."zamrmlala Hyomin.

Drgla som do nej lakťom, aj keď som vedela, že má pravdu. Ona si jednoducho nemôže držať jazyk za zubami.

"Ale Tyler je náš priateľ, ešte predtým ako sa premenil na vlkolaka..Takže mu dôverujeme,"ozval sa muž s hnedými vlasmi." Ja som Stefan."

Usmial sa a Hyomin sa len uškrnula a premerala si Tylera:"Zajtra je spln.."

"Áno, viem," usmial sa, ako keby sa ho to vôbec nedotklo, aj keď bolo vidieť, že to tak nie je. Hyominina vlastnosť bola,bohužiaľ, povedať čo si myslí a následky jej konania ju nejako extra netrápili. Aj keď ju chápem, prežila si toho veľa.

"Ehm,"zakašľala Elena,"toto je Bonnie a tamto Damon."

"Tomu zrejme nie sme priveľmi sympatické,"uškrnula som sa.

"Zabili ste svorku hybridov, dokonca sa poznáte s Klausom. Plus ste silnejšie ako my dohromady.."ozval sa Damon z pohovky, na ktorej sedel a popíjal whisky. Naozaj, boli sme mu proti srsti.

"Damon, to nič neznamená. Hlavne, že nám pomohli, a silu.. Ste určite staršie ako my, je tak?" spýtal sa Stefan s milou tvárou.

Nastalo ticho, ako keby všetci očakávali od nás správnu odpoveď, no ja som nechcela klamať, predsa v miestnosti bola čarodejnica, tá by zacítila všetko.

"Ja mám 98 rokov. A Hyomin 92,"pritakala som sebavedomo. No nečakala som nasledovnú reakciu. Nejaké "aha" alebo "rozumiem" by stačilo. Ale všetci mlčali.

"Opravte ma ak sa mýlim, ale nie je to tak, že starší upíri majú aj väčšiu silu?" prerušila trápne mlčanie Bonnie s čokoládovou pleťou.

"Vlastne áno.. Ale, to je na dlho.."

"Dobre, nemusíte nám to teraz všetko vyrozprávať. Určite si chcete odpočinúť. Môžete prespať tu, čo tak si dať sprchu a večer nám všetko vysvetliť?"zachránil nás Stefan.

"Fajn, už vidím tie titulky v zajtrajších novinách "Bratia Salvatorovci roztrhaní na cucky..", to sa ti fakt podarilo  Stefan,"rozhodil rukami Damon a podišiel ku mne. Prišiel až tak blízko, že som na ňom videla každú jeho miháľnicu. Avšak ma poriadne nasral. Ako môže byť tak drzí?

"Čo je? Bojíš sa?" pozrela som na ňho a pri tom som sa musela postaviť na špičky, pretože bol vyšší,"my nestojíme o nocľah, nie sme sociálny prípad!"

Všimla som si ako sa Hyomin pomrvila, aj ona mu mala chuť jednu streliť.Avšak zamiešala sa do toho Elena.

"Damon, nemyslím si, že by nás chceli roztrhať.. No, teba možno trošku, ale myslím si, že je to skvelý nápad, aby ste tu ostali!"

"Áno. A na oplátku vám môžeme my pomôcť nájsť Klausa,"ozvala sa Bonnie a Caroline pritakávala.

Damon odo mňa odstúpil škaredo pozrel na Stefana a zmizol na druhé poschodie.

Z Damoninho pohľadu:
Ležal som na posteli tupo pozerajúc do stropu. Prešlo už pár hodín po tom, čo sa u nás ubytovali tie ženy. Neviem, prečo som sa k nim tak správal. Len som mal pocit, že keď si ich pustím bližšie k telu, opäť sa sklamem. Ako napríklad s Rose alebo Alaricom.. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj Elenu som svojím spôsobom stratil.
Povedal som si, že sa pôjdem pozrieť, čo sa deje v dome, pretože dlhšie som nikoho nepočul.Žeby ich už roztrhali na márne kúsky  a mňa si nechávajú ako čerešničku na torte?, napadlo ma ironicky.. Vyšiel som z izby na chodbu. Všimol som si, že Stefanova izba je otvorená. Tak som do nej pomaly vošiel, chcem som mu prehovoriť do duše a možno aj nakopať zadok. Avšak zbadal som niečo iné ako Stefanov zadok. Niekoho iný zadok.. Omnoho krajší a ženskejší. Dvere do kúpeľne boli pootvorené a v nich sa práve sprchovala tá červenovlasá upírka. Neviem prečo, z akej debilnej príčiny, som na ňu hľadel ako nepríčetný. Je pravda, že všetci upíri sú krásny, ako samotný grécky bohovia, ale jednoducho.. Je to žena, takže ma automaticky priťahovala. Ani neviem ako dlho som na ňu zízal, no v tom som sa ocitol prilepený k stene. Tá malá aziatka.. Škaredo na mňa pozerala držiac na za limec košele, stále u steny.

"Ty úchyl!" zkríkla. Bolo zábavné pozorovať také žieňa ako mňa, takú korbu, tlačí k stene a hučí. "Čo tu robíš?! Viem, že je ťažké byť upírom, ktorého tu na okolí nemôže nikto cítiť, ale za to nemusíš takto pedofilne pozorovať Tinu!" Potom na mňa čosi vychŕlila po .. tuším kórejsky. Čumel som na ňu a musím priznať, že som mal chuť smiať sa.
"Videl som už aj lepšie kusy," zaklamal som, keď sme si vymenili pozície- čiže som ju ja pritláčal k stene.
Odstrčila ma a škaredo na mňa zavrčala, zatiaľ čo už vyšla zo sprchy červenovláska. Pozorovala toto divadielko len s veľkou bielou košelou na sebe a potom sa na mňa uškrnula.
"Nechcela by som si ju znepriateliť.. Ovláda viac ako jedno bojové umenie, spolu s taekwondom a kung fu."
"Mňa nejaká malá aziatka nerozhádže.."zasmial som sa, no následne som to oľutoval  pretože sa Hyomin vrátila a v tom som sa už kotúľal dole schodami a následne som spadol na tvrdú drevenenú podlahu.